V roku 2004 parlament Českej republiky prijal a následne vyhlásil zákon o zásluhách Edvarda Beneša, neoficiálne Lex Beneša, v Zbierke zákonov pod č. 292/2004. Návrh zákona predložili poslanci Jitka Gruntová (zvolená za Komunistickú stranu Čiech a Moravy), Radko Martínek a Karel Šplíchal (ČSSD). Senát návrh zákona odmietol, ale veto Senátu Snemovňa reprezentantov prekonala. Prezident Václav Klaus návrh zákona nepodpísal ani ho nevrátil Poslaneckej snemovni v zákonnej lehote. Prečo vznikol tento zákon a prečo mnohí kritizujú Beneša?...

Vydanie dekrétov zabezpečilo potrestanie zradcov a kolaborantov, čo v skutočnosti znamenalo vylúčenie protinárodných, protičeských a protislovenských síl (jednoducho Nemcov a Maďarov) z nárokov na rozhodovanie a riadenie obnovenej štátnosti Československej republiky. Štát bol obnovený na svoje pôvodné hranice (s výnimkou Podkarpatskej Rusi, začlenenej do ZSSR) a Benešovými dekrétmi koncepčne definovali jeho ciele ako štátneho subjektu/priestoru zabezpečujúceho prežitie a rozvoj slovanských národov v budúcnosti. Od tejto koncepčnej ochrannej línie Benešových dekrétov, ktorá v právnom prostredí a národnom povedomí predstavuje obrannú líniu podobnú železobetónovým pevnostiam vybudovaným po obvode republiky, nesmieme tentoraz upustiť. Pokiaľ český a slovenský národ nepodľahnú cudzím, nadnárodným tlakom na ich prelomenie, kým sa my sami nerozhodneme odovzdať nedobytnú obrannú líniu nášmu nepriateľovi bez boja, nebude porušená.

Ide o pokus o prevzatie riadenia štátu (štátnosti Českej republiky), ktoré bolo doteraz Benešovými dekrétmi jasne formálne definované ako nástroj na prežitie samostatného českého národa v rámci existujúcich hraníc. V prípade porušenia Benešových dekrétov sa nielenže uplatnia nároky na vrátenie majetku vyhnaných Nemcov a cudzojazyčnej (nadnárodnej) šľachty po bitke na Bielej hore, ale predovšetkým vyššie uvedení získajú zákonné právo uplatniť svoje nároky – a tým nanovo definovať deklarované ciele Českej republiky vo svoj prospech (vlastnícke práva, obnovenie procesu germanizácie – asimilácie/rozpadu českého národa, jeho kultúry, jazyka a pod.). Aj dnes je ich činnosť právne napadnuteľná = vlastizrada.

Z informácií šírených v médiách môžete pre seba vyvodiť, ktoré konkrétne subjekty pracujú na týchto cieľoch. Aké riadiace štruktúry si pre seba vytvorili, ako sa snažia ovplyvňovať verejnú mienku vo svoj prospech, prevychovávať/indoktrinovať našu mládež vo svoj prospech atď. Zašlo to tak ďaleko, že tieto vplyvné organizácie majú svoje zastúpenie v parlamente, v súčasnej protinárodnej vláde a v pozícii prezidenta. Koho záujmy bude zastupovať predseda vlády Petr Fiala ako predseda moravského krajinského výboru združenia Paneuropa pod sudetským nemeckým Landsmannschaftom?

Prezident Petr Pavel hrá do karát lichtenštajnskej rodine, ktorej majetok bol skonfiškovaný na základe Benešových dekrétov. Petr Pavel vraj sympatizuje s návrhom kniežaťa Aloisa na mimosúdne vyrovnanie. Mimosúdne vyrovnanie s rodinou, ktorá spolupracovala s Hitlerom. Pavel zhrnul rokovania s kniežaťom Aloisom takto:

“Lichtenštajnsko nepožaduje vrátenie majetku, nepožaduje finančnú kompenzáciu. Chcú spoločnú správu majetku, inými slovami vytvorenie fondu alebo nadácie medzi Lichtenštajnskom a Českou republikou, ktorá by sa spoločne starala o údržbu a prevádzku majetku, o ktorom hovoríme, najmä kultúrnych pamiatok. Ak by to bolo v tejto forme, potom si myslím, že by to bola veľmi solídna dohoda, na ktorú by sme súd naozaj nepotrebovali.”

Celé to pripomína rozprávku o Smolíčku a jezinkách: “Strčíme sem len dva prsty, hneď ako sa zahrejeme, pôjdeme znova.” Petr Pavel však zašiel ešte ďalej: pred niekoľkými dňami riešil spor s Lichtenštajnskom so sudkyňou Európskeho súdu pre ľudské práva Kateřinou Šimáčkovou. Prípadom sa bude zaoberať tento súd. Súčasný prezident vážne rokuje s rodinou z Lichtenštajnska o ukončení súdneho procesu na Európskom súde pre ľudské práva v súvislosti s ich kedysi skonfiškovaným majetkom po tom, čo české súdy jasne rozhodli proti nim.

Dňa 25.10.2023 české súdnictvo porušilo Benešove dekréty. Konkrétne Okresný súd v Břeclavi neprávoplatne rozhodol o vrátení Dietrichsteinovej hrobky v Mikulovej rodine. Odôvodnil to údajným porušením práva na rodinný a súkromný život v porovnaní s odňatím vlastníckeho práva .

Ako píše Michal Hašek: “Na prvý pohľad je to zbožné, ale v skutočnosti je to neprijateľné. Po vojne štát skonfiškoval majetok ako celok a vyhlášky neobsahujú žiadne výnimky z nehnuteľného majetku tohto charakteru. Z pohľadu súdu by teraz rodiny z Lidíc mali požiadať Nemecko o odškodnenie za cintorín zničený pri likvidácii Lidíc – v tom čase nemecké úrady nechali mŕtvych vytiahnuť z hrobov, zničili ich a náhrobky použili ako stavebný materiál. Po vojne sme sa k miestu posledného odpočinku rodiny takto nesprávali. Mesto Mikulov dokonca investovalo značné sumy verejných peňazí do obnovy hrobky. Dúfam, že Mikulov sa teraz odvolá a verím, že prvostupňové rozhodnutie súdu bude zrušené. Ak nie, český štát (a vláda všeobecne) sa môže tešiť na záplavu nových pseudoreštitučných žiadostí…”

Dotiahli sme to až tak ďaleko s mediálne šíreným obdivom k parazitickej cudzej aristokracii a jej hradom, palácom a klenotom, ktoré si však v skutočnosti nič nepostavili sami a náš národ bol pre nich vždy len pracovným nástrojom (pre niektorých doslova pracujúci dobytok). Ako sa to líši od názorov Adolfa Hitlera, ktorý upravil koncept nadradenosti/privilégií niektorých tým, že ho rozšíril zo šľachty na všetkých čistokrvných árijcov?

Pre Českú republiku roztrhnutie Benešových dekrétov znamená Mníchovskú zradu II. so všetkým, čo k tomu patrí, a zároveň popretie celého obdobia samostatnej existencie Československa a Českej republiky po druhej svetovej vojne, a teda návrat do podoby Protektorátu vrátane jeho formálneho právneho ukotvenia.

Benešove dekréty si možno predstaviť ako legálne vybudované “hraničné opevnenie” vybudované na obranu štátu v budúcnosti. Beneš správne predpokladal, že fašizmus a jeho expanzionizmus nezmizli a pokusy o podmanenie si Československej republiky budú prichádzať aj v budúcnosti. Dnes starú protektorátnu bábku Háchu nahradil v novom prostredí Petr Pavel a protinárodná vláda. Naozaj chceme toto “opevnenie” opäť opustiť bez boja? Chceme sa stať súčasťou nemeckého “heimatu”, byť germanizovaní, hovoriť po nemecky, poslúchať cudziu šľachtu, stať sa sluhami vo vlastnom dome? Naozaj?

Každý, komu záleží na našej krajine, sa musí zapojiť. Informujte svojich známych, založte združenia, oslovte politikov, rozhneďte ľudí okolo seba. Burcujte, burcujte, burcujte. V stávke je veľa! Napíšte poslancom, oslovte parlamentné skupiny a požiadajte ich, aby sa k danej otázke jasne vyjadrili. ( Na adresu posta@psp.cz je možné zaslať e–mail parlamentným klubom jednotlivých politických strán a stačí uviesť v predmete “ODS klub”, “ANO klub” a pod.).

Príklad si môžeme vziať od našich slovenských priateľov. Môžeme im len závidieť, ako dokázali organizovať mierové pochody s obrovskou účasťou. Spôsob, akým ukázali vo forme desaťtisícov písomných odmietnutí vojenskej služby, že podporujú mier a nie vojnu, je obdivuhodný. Vyzývame opozičné politické subjekty (PRO, ANO, SPD), aby sa tejto témy venovali a využili ju na odhalenie podstaty a cieľov súčasnej vlády a prezidenta. Je potrebné vytvoriť petíciu na obranu Benešových dekrétov. Dokážme, že sme schopní zjednotiť a brániť našu budúcnosť v našej krásnej vlasti.